Ružomberský Basketland Camp okorení svojou účasťou aj jediný Slovák, ktorý nás reprezentoval v minulej sezóne v najvyššej americkej univerzitnej súťaži NCAA Division 1. Julián Beťko odohral v minulej sezóne väčšinu zápasov v základnej zostave svojho družstva. So svojou školou Butler University postúpil v sezóne 2007/2008 do celonárodného play-off NCAA. Tam však smolne prehrali s jedným z najväčších favoritov na celkové víťazstvo, univerzitou Tenessee 71:76 po predĺžení. Beťko začínal s basketbalom práve v meste, v ktorom sa kemp uskutoční, v Ružomberku. Odtiaľ smerovali jeho kroky do Pezinka, s ktorým získal majstrovský titul. Hneď po tejto sezóne zamieril za more, kde si ho po poslednom ročníku strednej školy vybrala jedna z popredných amerických vysokých škôl Univerzita Clemson. Po skvelom začiatku však Jula pribrzdilo vážne zranenie kolena. Bohužiaľ, kvôli udržaniu hracieho času musel prestúpiť na školu v slabšej konferencii Butler University. Hráča, ktorý môže nastupovať na pozícii rozohrávača aj krídla to však nezastavilo a aj túto univerzitu dokázal dostať na popredné priečky celonárodného hodnotenia. Rovnako ako na všetky, aj na ružomberský Basketland Camp sa môžete prihlásiť na internetovej stránke www.basketland.sk, na ktorej sa dozviete aj množstvo ďalších informácií o podujatiach, ktoré Basketland n. f. organizuje.
Profil Juliána Beťka:
nar. 6.3.1983, Ružomberok 195 cm, 92 kg.
Niekdajší mládežnícky reprezentant, sa s „oranžovým čudom“ začal zbližovať v roku 1995 v partii trénera Slavomíra Teličáka pod hlavičkou SCP Ružomberok. Išlo o výborne poskladaný tím, ktorá v súťažnom ročníku 1997/1998 získala titul majstra Slovenska v kategórii starších žiakov. Julo neunikol pozornosti reprezentačných trénerov a dostal sa do dvanástky kadetskej reprezentácie (teraz U16). Stal jeho platnou súčasťou družstva s hráčmi ako Tóno Gavel, Lubor Olšovský či Braňo Tomek. Na predkvalifikačnom turnaji ME kadetov dokonca rozhodol o postupe slovenského družstva do ďalšej fázy v v priamom zápase o postup s Ukrajinou víťazným košom 2s pred koncom. Zápas Slovensko vyhralo bod. Toto mládežnícke družstvo dosiahlo nakoniec na 16. miesto v Európe, keď im postup na záverečný turnaj ME `99 ušiel len o skóre, čo sa dovtedy a ani odvtedy žiadnemu mládežníckemu ani seniorskému družstvu nepodarilo. V ďalšej sezóne 1999/2000 si s kadetmi SCP Ružomberok vybojoval bronzovú medailu (keď o zlato rovnako prišli o skóre). To už bol Julián vyhliadnutý silnými slovenskými klubmi a po ťažkom rozhodovaní medzi Interom a Pezinkom, nakoniec prestúpil do vtedy slávnej Slovakofarmy, ktorá bola pojmom aj za hranicami Slovenska. Ako 17 – ročný sa v sezóne 2000/2001 stal v drese Pezinka, s hráčmi ako Ristanovič, Naglič, Kuznecov, Lukjanec, Mičuda a vtedy mladý Marek Štec, slovenským šampiónom medzi seniormi a nastúpil na pár minút aj v európskom Sapportovom pohári. V lete roku 2000 a 2001 nastupoval v drese slovenskej juniorskej reprezentácie spolu s hráčmi ako Gavel, Hovaňák, Opatovský, Tomek, Rerko ale výraznejší úspech tento team už nedosiahol, keď jeho púť skončila už v predkvalifikácii. Počas sezóny v Pezinku bol Julo v kontakte s ružomberskou odchovankyňou Barborou Fabianovou, ktorá odišla študovať a hrať basketbal do Spojených štátov. Sprostredkovala mu kontakt na amerických trénerov, ktorí o Jula hneď prejavili záujem. Keďže kvalita a zázemie amerického školského športového systému je najlepšia na svete, rozhodol sa Julo skúsiť odísť po sezóne za oceán a presadiť sa tam. Prvou Julovou zastávkou“ za Atlantikom bolo mestečko Sharon v Pensylvani a jeho stredoškolské družstvo Tigrov. Tu aj napriek únavovej zlomenine kostičky v chodidle, ktorá mu vystavila stop na polovičku sezóny, si vďaka svojim výkonom (24 bodov na zápas), talentu a obrovskej pracovitosti vypýtal miestenku do All Stars tímu stredných škôl štátu Pennsylvánia. Nasledovali ponuky štipendií zo šiestich kvalitný univerzít divízie 1 vysokoškolskej súťaže NCAA. Bol medzi nimi napríklad Kansas, ktorý v ďalšej sezóne vyhral celú NCAA. Julián sa rozhodol pre Univerzitu Clemson, ktorá patrí do konferencie ACC, najlepšej z tridsiatich šiestich konferencií v divízii 1. Každoročne z nej priemerne odchádza zo 10 hráčov priamo do NBA. V prvej sezóne (2002/2003) odohral cez 10min na zápas a zahral proti hráčom ako George Bosh, Rasheed McCants a iný. V druhej sezóne v Clemsone ale prišiel nepríjemný škrt v kariére. Zmenil sa tréner a Julova pozícia v teame sa oslabila. Následne došlo k vážnemu zraneniu kolena, trom náročným operáciám a dvojročnej absolútnej pauza pod bezodnými košmi. V Clemsone mu dali pocítiť, že s ním už nepočítajú a tak sa rozhodol prestúpiť. Maródujúceho Beťka si pod svoje krídla zobrala Univerzita Butler, ktorá síce pôsobila v priemernej konferencii (Horizon league, pôsobil tam napr., Richard Leško), ale Butler patril medzi kvalitne programy v rámci celej D1. Po dlhej vynútenej prestávke sa predsa húževnatý bojovník vrátil k svojej športovej láske. Prvá sezóna (2005/2006) v drese Butler Bulldogs nebola oslnivá, Julo sa len pomaly vracal k výkonnosti spred zranenia. Nastupoval ako šiesty muž, a odohral priemerne 15 minút na zápas. V ďalšej sezóne 2006/2007 bolo všetko inak. Julián sa prepracoval do základnej päťky a stal sa pevnou súčasťou teamu, ktorý v tejto sezóne prekvapil celý basketbalový svet v Amerike. Univerzitu Butler odborníci pasovali na šiestu priečku v Horizon league konferencii, čo by v celkovom rankingu NCAA znamenalo zhruba 200 – 250. miesto. Nakoniec sa počas sezóny prepracovala do uznávaného TOP 25, dokonca chvíľu až na 8.priečku. Hneď na úvod sezónny sa im podarilo vyhrať prestížny predsezónny turnaj NIT (National Invitation tournament), ktorý vyvrcholil v newyorskej Madison Squara Garden. Turnaj vynikajúco vyšiel aj Juliánovi, keď sa s priemerom 14 bodov prepracoval do All Star teamu turnaja. Na konci sezóny sa Butler dostal na záverečnom turnaji NCAA do osemfinále (Sweet 16), kde o 5 bodov podľahli neskoršiemu šampiónovi Floride, s hráčmi ako Yoakim Noah, Al Hoford či Corey Brewer. Tréner Floridy neskôr priznal, že najviac im na turnaji dal zabrať práve zápas s Butlerom. V nasledujúcej sezóne, Juliánovej poslednej v drese Butleru, už nikoho prekvapiť Bulldoci nemohli, nakoľko im z družstva odišli len dvaja hráči (skončili školu). Počas celej sezóny Butler dokazoval, že ich úspechy pred rokom neboli náhodne. Vyhrali predsezónny turnaj Alaska Shootout a suverénne vyhrali svoju konferenciu Horizon league. Celú sezónnu sa pohybovali v rebríčku TOP 25 univerzít. Na záverečnom turnaji NCAA však doplatili na nepochopiteľné nasadenie až na 30. mieste, čo bolo dôvodom, že už v druhom kole narazili na veľkého favorita Tennessee a podľahli mu v tesnom a napínavom zápase o 5 bodov po predĺžení. Julo bol počas celej sezóny kapitánom teamu a pevnou súčasťou základnej päťky, keď v základe nenastúpil iba na jeden zápas. Pripísal si osobné maximum 17bodov proti Wright State university. Začali sa mu však opäť ozývať zranené kolená, takže jeho celkové individuálne štatistiky neboli oslnivé, bol však platným obrancom a hlavne rešpektovaným lídrom teamu. Po sezóne sa rozhodol dať kolenám rok oddych, ostal v USA a venoval sa trénerskej práci. Teraz je už fit a pripravený vrhnúť sa od budúcej sezóny do profesionálneho basketbalu v niektorej z európskych líg.
|